Myšlienková mapa alebo Mapa mysle (Mind Map, Mind Mapping) sa nazýva kreatívna technika, ktorá slúži ako podklad pre:
-
riešenie komplexných problémov
-
učenie sa a výučbu
-
zmysluplnú a zapamätateľnú sumarizáciu informácií
-
prezentáciu myšlienok
Viete si spomenúť na situáciu, keď sa darmo sedeli nad prázdnym hárkom papiera a dúfali, že príde tá správna myšlienka? Alebo situáciu, kedy ste sa zúfalo pokúšali naučiť sa nekonečné množstvo informácií?
Mapa mysle je technika, ktorá naštartuje vašu kreativitu, myslenie, analýzu problému a schopnosť učiť sa. Rozvinie jednoduchú myšlienku do množstva asociácií a vzájomných vzťahov. Vaše myslenie doslova exploduje nápadmi. Ako hovorí autor tejto techniky Tony Buzan na svojej stránke:
„Mapa mysle vám pomáha koncentrovať sa na vzťahy medzi jednotlivými myšlienkami a vďaka vzájomným asociáciám podporuje produkciu ďalších myšlienok. A azda to najdôležitejšie, Mapa mysle, pomáha konsolidovať veľké množstvo informácií na jednu stranu.“
(https://blog.thinkbuzan.com/imindmap/how-to-mind-map)
Je proces, ktorý zahŕňa kombináciu fantázie, farebného a zrakovo-priestorového usporiadania
Mapa mysle môže vyzerať napríklad takto:
Úmyselne začíname príkladom toho, ako mapa mysle zvyčajne vyzerá. Autor tejto techniky, britský psychológ Tony Buzan hovorí, že technika myšlienkových máp sleduje spôsob, akým „myslí“ náš mozog. A tu je jeho experiment: Zavrite si na chvíľu oči a pozorujte, ako váš mozog z celej databanky informácií, ktoré obsahuje spracuje slovo: mango.
Koľkí z vás si predstavili písmená M-A-N-G-O? A koľkí videli napríklad toto:
A pocítili chuť alebo ďalšie príjemné obrazy spojené s týmto slovom?
A to je to, ako pracuje naša myseľ. Naše myšlienky sa nerodia lineárne, či dokonca sprava doľava, ale vyžarujú, odvíjajú sa od centrálnej myšlienky, rodia sa skrz ďalšie a ďalšie asociácie. Buzan s miernym nadsadením uvádza, že naša ľudská reč je rečou obrazov a asociácií. Jazyk je sekundárny. S myšlienkou samozrejme môžeme polemizovať, no jej hodnota je v upriamení sa na spôsob, akým dokážeme naše myslenie rozhýbať, nachádzať nové vzťahy a prepojenia, vidieť problém v iných vzťahoch a súvislostiach. Ako nájsť zrozumiteľné usporiadanie v množstve informácií.
Ako postupovať pri tvorbe myšlienkovej mapy:
1. Začíname od centra. Do stredu papiera napíšeme hlavnú tému, ktorej sa chceme venovať alebo problém, ktorý chceme riešiť.
Prečo? Pretože, keď začnete v strede, necháte vašej mysli slobodu rozbehnúť sa všetkými možnými smermi a prejaviť sa slobodne a prirodzene.
2. Vybranú tému znázornite obrázkom.
Prečo? Pretože jeden obrázok má cenu tisícov slov a pomáha vám využívať predstavivosť. Obrázok umiestnený v umiestnený v strede zlepšuje koncentráciu na hlavnú tému.
3. Používajte farby
Prečo? Pretože farby sú pre váš mozog vzrušujúce rovnako ako obrázky. Farby pridávajú extra vibrácie a život do vašej mapy mysle, pridávajú obrovskú energiu vášmu kreatívnemu mysleniu.
4. Začnite s tvorbou asociačných liniek. Od hlavnej témy nakreslite linky, ktoré predstavujú oblasti, ktoré s danou témou súvisia. A pokračujte ďalej. Pridávajte ďalšie a ďalšie linky. Oblasti, ktoré spolu súvisia, pospájajte prerušovanou čiarou. Prečo? Pretože vaša myseľ funguje na asociáciách a má rada, keď veci spolu súvisia a spájajú sa.
5. Linky tvorte radšej oblé a vlnovité, nepoužívajte priame čiary. Prečo? Pretože priame linky váš mozog jednoducho nudia. A mozog, keď sa nudí nepracuje.
6. Každú linku označte kľúčovým slovom. Prečo? Pretože jednoduché kľúčové slovo dá vašej mape viac sily a flexibility.
7. Používajte obrázky. Prečo? Pretože každý obrázok má rovnako ako centrálny obrázok hodnotu tisíc slov. Takže, keď máte desať obrázkov vo vašej mape mysle, je to rovnaké ako by ste mali 10,000 slov poznámok.
(https://www.tonybuzan.com/about/mind-mapping/)
Konečný výsledok teda môže vyzerať aj takto:
Ako variáciu úspešne otestovanú praxou pri tvorbe myšlienkovej mapy odporúčame pracovať s použitím metódy 6 otázok autora Dana Roama. Začíname rovnako zapísaním hlavnej témy v centre papiera. Linky, ktoré vedieme od centra sú označené 6 otázkami: Kto, Čo, Kedy, Koľko, Ako a Prečo. Ďalej postupujeme rovnako s voľnou tvorbou asociácií. Podľa D. Roam týchto 6 otázok je podstatných v procese poznávania sveta a keď pri popisovaní problému čo situácie využijeme tieto otázky, mali by sme vedieť všetko. Metóda 6 otázok spolu s Mapou mysle je dobrou kombináciou pre tých, ktorým pri premýšľaní pomáha štruktúra prostredia.
Príjemné tvorenie!
Zdroje:
https://blog.thinkbuzan.com/imindmap/how-to-mind-map
https://www.tonybuzan.com/about/mind-mapping/
https://www.youtube.com/watch?v=nMZCghZ1hB4
Dan Roam, Nápady na obrousku, Jan Melvil Publiishing, 2009