Komunikácia je jedným z najdôležitejších prvkov v ľudskom živote. S istotou môžeme tvrdiť, že výrazne ovplyvňuje jeho kvalitu, pocit šťastia v prežívaných vzťahoch, úspech v práci a celkovú duševnú pohodu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že na komunikácii nie je nič výnimočné. Hovoriť sme sa naučili ako deti a odvtedy hovoríme a hovoríme. Ťažko mi súdiť, koľkí sme sa už zamysleli na tým, čo odlišuje úspešnú komunikáciou od neúspešnej. Mnoho pozornosti je venovanej tomu, ako správne komunikovať, byť zrozumiteľlnými, naučiť sa prezentovať a presviedčať. Menej pozornosti sa venuje umeniu počúvať. Kto však ovládol majstrovstvo komunikácie vie, že schopnosť počúvať, je pre úspech v komunikácii nevyhnutná.
V psychológii sa často skloňuje pojem "aktívne počúvanie". Aktívne počúvať jednoducho znamená chcieť porozumieť. Chcieť porozumieť nielen významu počutých slov, ale uchopiť celý kontext a zmysel počutého, umenie čitať medzi riadkami. Keď sa na umenie počúvať pozrieme bližšie, vidíme, že sa skladá z niekoľkých zručností, ktoré je možné si osvojiť.
Techniky pre aktívne počúvanie:
1. Pýtajte sa a povzbudzuje hovoriaceho. Myslíte si, že pýtať sa nie je predsa nič výnimočného? Pýtate sa predsa denno denne. No nie je pýtať sa ako pýtať sa. Na otázku "páči sa ti ten film?" dostanete s veľkou pravdepodobnosťou odpoveď "áno" prípadne "nie" a o veľkom šťastí a ochote opýtaného môžete hovoriť vtedy, keď vám odpovie "áno, páčil sa mi". No s otázkou " ako na teba zapôsobil ten film?" sa k odpovedi "áno/nie" tak ľahko nedopracujete. Dôležité je klásť tzv. otvorené otázky, t.j. otázky, ktoré "nakopnú" hovoriaceho. Ako rýchle poznávacie znamenie otvorených otázok používame častice: prečo?, ako?, aký?. (Ako sa ti páčil posledný film?) Ako záchranná formulka slúži veta: "Povedz mi o tom viac." Samozrejme s otvorenými otázkami si predsa len nevystačíme. Pýtajte sa a zisťujte, čo si dotyčný myslí a čo vám chce povedať, Ak je jeho reč zameraná na fakty, pýtajte sa na pocity a naopak. Nezabúdajte na vlastné neverbálne prejavy, primeraný očný kontakt, občasné prikývnutie alebo "hmm" hovoriaceho utvrdia o tom, že mu venujete pozornosť.
2. Parafrázovanie alebo overovanie si správnosti počutého. "Ak som to správne pochopil, chcel si povedať, že ten posledný film bol pre teba nudný a vnímal si to ako stratu času?" Parafrázovanie neznamená otrocké opakovanie už počutého, je snahou dostať sa na rovnakú vlnu s hovoriacim. Okrem slov je dôležité vnimať aj neverbálne prejavy komunikácie, pretože nezriedka dodávajú povedanému ten správny význam. Skúste si len tak v duchu sami pre seba vyskúšať koľko rôznych významov za pomoci intonácie reči dokážete dať jednoduchej vete: " tak ako si sa dnes vyspal?" Keď parafrázujete nezabudnite vnímať, či s našim výkladom hovoriaci súhlasí. Ak nie, pýtajte sa ďalej.
3. Otvorenosť voči názorom druhého. Nemusíme chodiť ďaleko do minulosti, aby sme si sami pre seba vybavili situáciu, v ktorej naše ticho a zdanlivé počúvanie toho druhého slúži na to, aby sme sa mohli v kľude venovať vnútornému monológu a komentáru toho, čo ten druhý hovorí. Pre počúvanie však nie je dôležité, či s daným názorom súhlasíte alebo nie. Sedíte na stoličke poslucháča, nie sudcu.
4. Vnímajte samých seba. Aj keď v procese počúvania súústredíme celú našu pozornosť na hovoriaceho, je dobré ak sme si vedomí možných rušivých momentov, ktoré naše úsilie môžu skaziť. Takže opakované pozeranie na hodinky, hranie sa s perom alebo neustále "hm,hm" veľmi rýchlo prezradia, že ste mysľou niekde inde.
Čo na záver? Ľudia chcú byť vypočutí, doprajte im to a oni to ocenia.
