Rozhodovanie v praxi manažéra

Potreba učiniť rozhodnutie ja každodennou súčasťou dňa manažéra alebo leadra. Kompetencia a schopnosť  "dobrého rozhodovania sa" by ku každodennej rutine mala patriť tiež. Nie vždy je tomu tak z rôznych dôvodov. K jedným z nich môže patriť aj nedostatok vedomostí a tom, akými spôsobmi sa môže leader rozhodovať. A vôbec poznanie, že týchto spôsobom je viac.

V roku 1973 Victor Vroom a Philip Yetton vo svojej práci "Leadership and Decision Making" popísali model, známy ako Vroom-Yetton .

Čo je jeho podstatou? Jadro modelu tvorí áno/nie rozhodovacia schéma, ktorej cieľom je naviesť k najvhodnejšiemu rozhodovaciemu štýlu v danej situácii. Skôr ako sa však začnete rozhodovať je dôležité odpovedať si na niekoľko otázok:

• Kvalita rozhodnutia: Aká dôležitá je kvalita rozhodnutia? Čím sú nároky na kvalitu rozhodnutia vyššie, tým viac ľudí by malo byť zahrnutých do rozhodovacieho procesu.

• Súhlas okolia: Ako je dôležité, aby s daným rozhodnutím súhlasili členovia vášho tímu. Do akej miery si potrebujete ľudí "získať" pre navrhované riešenie? Pokiaľ je potreba prijatia rozhodnutia pre nasledovnú implementáciu vysoká, je potrebné zvýšiť aj osobnú participáciu členov tímu v procese rozhodovania.

• Čas: Koľko času máte na to, aby ste sa rozhodli. Čím je času viac, tým je väčšia možnoosť zakomponovať do procesu rozhodovania sa viac ľudí.

Rozhodovací proces prechádza siedmymi otázkami: 1) Je dôležitá kvalita rozhodnutia? 2) Je dôležitá zainteresovanosť tímu? 3) Mám dostatok informácií, aby som sa mohol rozhodnúť sám? 4) Je problém jasne štruktúrovaný? 5) Získam podporu okolia/tímu, ak sa rozhodnem sám? 6) Sú ciele organizácie zdieľané a akceptované členmi tímu? 7) Je pravdepodobné, že rozhodnutie môže byť v konflikte s názormi tímu?

Zodpovedanie uvedených otázok v hodnotách ÁNO/NIE vás dovedie k optimálnemu štýlu rozhodovacieho procesu. Rozhodovacie štýly priradené k jednotlivým štýlom riadenia rozoznávajú Vroom - Yetton nasledovné:

Autokratický: Leader sa rozhodne a o svojom rozhodnutí informuje

• A1: Použije informácie, ktoré už má a o svojom rozhodnutí informuje
• A2: Získava potrebné špecifické informácie od svojich podriadených a keď ich získa, učiní rozhodnutie. Nie je nevyhnutné informovať a dôvode získavanie informácií.

Konzultatívny: Leader získava informácie od svojich podriadených a okolia, potom sa rozhodne

• C1: Leader informuje svojich podriadených o čom sa ide rozhodovať. Postupne od nich individuálne získava potrebné informácie, potom sa rozhodne. Členovia tímu sa nestretnú pri spoločnom meetingu. 
• C2: Leader vystupuje ako zodpovedný za rozhodnutie, no zvolá členov svojho tímu k diskusii, získava ich názory a návrhy.

Participatívny: Leader a jeho tím pracujú spoločne na dosiahnutí konsenzu

• G2: Tím tvorí riešenie spoločne. Rola vedúceho ja prevažne rola facilitátora, podporujúca tím, aby došiel k finálnemu riešeniu, s ktorým bude každý súhlasiť. Leader nepresadzuje svoje vlastné riešenia.

Vroom, V. H., & Jago, A. G. (1988). The new leadership: Managing participation in organizations. Englewood Cliffs, NJ: Prentice Hall

https://faculty.css.edu/dswenson/web/LEAD/vroom-yetton.html

https://en.wikipedia.org/wiki/Vroom%E2%80%93Yetton_decision_model