Chcete byť šťastní? Buďte vďační.
"Jednu vec máme ako ľudia spoločnú. A to, že chceme byť šťastní. V tomto ste si všetci podobní. Odlišujeme sa v tom, ako si každý z nás šťastie predstavuje. Ale to, čo nás spája je, že všetci túžime po šťastí. Moja dnešná téma je: vďačnosť. Možno sa pýtate, aký je vzťah medzi šťastím a vďačnosťou. Mnohí by povedali: "ah, veď je to jednoduché. Keď si šťastný, si zároveň vďačný". Ale pozrime sa na to ešte raz. Sú to naozaj šťastní ľudia, ktorí sú vďační? Všetci predsa poznáme dosť ľudí, ktoré majú všetko, čo ich môže priviesť ku šťastiu, a šťastní nie sú, pretože chcú vlastne niečo iné alebo viac toho, čo už majú. A tiež poznáme mnohých, ktorí majú veľa trápenia, takého, aké by sme my sami nechceli mať a sú hlboko šťastní. Vyžarujú šťastie. Zrazu ste prekvapení a pýtate sa Prečo? Pretože sú vďační. Takže nie je to šťastie, čo nás robí vďačnými, je to vďačnosť, čo nás robí šťastnými. Môžeme sa opýtať, čo v skutočnosti myslíme tým, keď povieme vďačnosť a ako to funguje. Všimnite si vlastné prežívanie, z vlastnej skúsenosti vieme, ako veci fungujú. Skúsenosť je niečo, čo je pre nás hodnotné, niečo, čo je nám dané, má pre nás hodnotu. Tieto dve veci idú spolu, je to niečo, čo sme dostali a má to pre nás veľkú cenu. Nekúpili sme to, nevymenili za niečo, nezaslúžili sme si to, bolo nám to dané. Keď dostaneme niečo, čo má pre nás veľkú hodnotu, cítime vďačnosť a šťastie spontánne vytryskne v našom srdci.
Kľúčovým poznatkom je, že tento zážitok nemusí byť ničím výnimočným, nemusíme sa obmedzovať na občasné zážitky, celý náš život môžeme prežiť s vďačnosťou. Ale ako to dosiahneme? Odpoveď je v uvedomení si, že každá minúta nášho života, je čas, ktorý nám bol darovaný. Je to dar. Nezarobili sme si naň, nemáme nikde záruku, že nám ešte bude darovaný. Tento moment so všetkými príležitosťami, ktoré prináša. Keby sme nemali tento moment, nemali by sme možnosť nič zažiť. Dar, ktor je v tomto momente je možnosť, to, za čo sme skutočne vďační je práve možnosť, príležitosť tešiť sa z vecí. Príležitosť je ten skutočný dar v každej situácii, ktorá k nám príde. Príležitosť klope na vaše dvere len raz a keď zmeškáte túto chvíľu zažiť niečo, príde druhá chvíľa, ktorá je nám darovaná a príležitosť prežiť ju. Každá chvíľa je nový a nový dar. Môžeme túto príležitosť uchopiť alebo ju môžeme zmeškať. Keď dokážeme uchopiť príležitosť chvíle, ktorá je nám darovaná, našli sme kľúč ku šťastiu. Držíme tento kľúč v našich rukách. Otázka znie. Môžeme byť teda šťastní a vďační za každú vec, ktorú sme v živote prežili. Odpoveď je nie, nemôžeme byť vďační za násilie, vojny, bolesť, utrpenie, na osobnej rovine za stratu blízkeho človeka. Ale ja som nepovedal, že máme byť vďační za všetko, čo nás v živote postretlo, hovorím, že máme pociťovať vďačnosť za každú darovanú chvíľu nášho žitia, za príležitosť. A aj keď sme aj konfrontovaní s niečím negatívnym, môžeme vyrásť z tejto situácia a cítiť vďačnosť za príležitosť, ktorá nám je darovaná. Nie je to tak zlé, ako to vyzerá. V skutočnosti, keď sa pozrieme na náš život, vidíme, že vo veľkej miere je nám darovaná príležitosť tešiť sa, no my ju premeškáme, pretože vlastným životom len preletíme a nezastavíme sa, aby sme ju videli. Raz za čas narazíme na skúsenosť, ktorá je náročná a táto je pre nás príležitosťou vyrásť a postaviť sa k nej ako ku príležitosti naučiť sa niečo, čo je možno ťažké a bolestivé. Naučiť sa trpezlivosti a pokoju. Naučiť sa, že cesta k pokoju nie je ako šprint je to skôr maratón a ten si vyžaduje trpezlivosť. Možno sa máme naučiť zastať si vlastný názor, presvedčenie, to je príležitosť, ktorá je nám darovaná: učiť sa, trpieť, zastať sa sám seba. Tí z nás, ktorí dokázali uchopiť tieto príležitosti, sú tí, ktorých obdivujeme. Dokázali zo svojho života niečo "vydolovať". A tí, ktorí zlyhali? Dostanú ďalšiu šancu. Vždy dostanú ďalšiu šancu. To je tá úžasná bohatosť života. Ako teda môžeme nájsť metódu ako žiť vďačne? Nielen zažívať občasné pocity vďačnosti raz za čas. Ale neprestajný pocit vďačnosti. Je to veľmi jednoduchá metóda. Je to vlastne to, čo sme sa naučili ako deti, keď sme sa učili prechádzať cez cestu. "Zastav sa, poobzeraj sa a choď!" To je celé. Ale ako často sa zastavíme? Preletíme životom, nezastavíme sa, premeškáme naše príležitosti, pretože sa ponáhľame. Musím sa zastaviť, stíšiť sa. Vybaviť si náš život značkami "stop".
Keď som sa vrátil z Afriky, uvedomil som si "voda". Keď som bol v Afrike, nemali sme pitnú vodu, po návrate som sa vždy pri otočení vodovodného kohútika cítil uchvátený. Vždy, keď som zapol svetlo, bol som uchvátený. No po čase začalo uchvátenie opadávať. Čo som teda urobil bolo, že som nalepil farebné značky na vodovodný kohútik, vypínač svetla a vždy, keď pustím vodu, pripomeniem si "aaaa, voda". Nechám to už na vašu predstavivosť aké "stop značky" si urobíte, no čo je dôležité je - zastaviť sa. A keď sa zastavíte, poobzerajte sa. Dívajte sa, otvorte oči, uši, všetky zmysly voči tej úžasnej bohatosti života, čo je nám daná a užívajte si ju. O tom predsa život je, užívajte si ho! A potom otvorte srdcia, otvorte srdcia príležitosti, príležitosti robiť iných šťastnými, pretože nič nás nespraví šťastnejšími ako keď sme všetci šťastní. A keď otvoríme srdcia príležitostiam, príležitosti nás pozvú konať. A to je tretie: zastav sa, poobzeraj sa a konaj. A to, čo môžeme robiť, je čokoľvek v danom momente , čo nám život prinesie. Najčastejšie je to príležitosť vychutnať si život. Choďte za tým, buďte kreatívni. A toto malé stop-dívaj sa- konaj môže priniesť revolúciu do nášho sveta. Keď ste vďační, nepociťujete strach, keď sa nebojíte nemáte tendenciu byť násilní. Keď ste šťastní motív vášho konania pochádza z pocitu dostatku nie z pocitu strádania a ste ochotní zdieľať. Keď ste vďační, tešíte sa z každej odlišnosti medzi ľuďmi a rešpektujete každého. A toto mení mocenskú pyramídu, v ktorej žijeme. Svet budúcnosti bude sieť vzťahov nie pyramída, nie pyramída obrátená hore nohami. Nebude to bežná revolúcia. Bežná revolúcia je o tom, že tí, čo boli hore sú dole a tí, čo sú teraz hore, robia to isté, čo robili tí pred nimi. My potrebujeme siete medzi ľuďmi. Malé skupiny, ktoré medzi sebou komunikujú a interagujú medzi sebou. To je svet vďačnosti, vďační ľudia sú radostní ľudia.